Otec a syn, krt a škovránok

22. apríla 2011 - 

Vzťahy medzi otcami a synmi nebývajú 
v podnikaní vždy dobré, u Szapuovcov 
to funguje - 

Eduard Žitňanský - 

Mikuláš Szapu starší skočil v roku 1990 do tmy. Syn ho nasledoval. Mohli sa stratiť. Dnes je jasné, že to vyšlo. Vybudovali spolu firmu, produkujú veľmi nezvyčajný a špecifický produkt. Obaja hovoria, že keby sa nenaučili trpezlivosti a schopnosti dohodnúť sa, už by asi stroskotali.

Mikuláš Szapu starší a Mikuláš Szapu mladší, otec a syn, žijú softvérom už dvadsať rokov. Toľko existuje ich spoločnosť YMS. So softvérom začali mnohí a len málo podnikateľov pri ňom ostalo. Rodinná firma produkuje geografické informačné systémy.

Digitalizácia

„Mal som viac ako dvadsaťročnú prax v energetike, takže som presne vedel, čo potrebujú podniky a závody, od nadradenej prenosovej sústavy až po rozvody v podnikoch a obciach. Všetky vedenia robili podľa dokumentácie, ktorá po rokoch už nebola aktuálna, preto sa stávalo, že vlastníci a správcovia ani nevedeli, kde sú.To znamená, že ak sa stala porucha, tak bol problém nájsť jej miesto, potom bol problém, že bola na cudzom pozemku, na ktorý nemali prístup, a kým sa všetko vybavilo, ľudia a fabriky boli bez elektriny. Začali sme tým, že sa digitalizovali mapy elektrární, rozvodní, prenosovej sústavy a išli sme až po úroveň strojov a zariadení. To všetko sme zastrešili geografickým informačným systémom, ku ktorému sa postupne pridávali výkresy, databázy. Systémy sme robili na mieru. Čo si kto objedná, to mu urobíme,“ vysvetľuje starší M. Szapu.

Spoločnosť sa dnes profiluje v dvoch oblastiach. Prvou sú takzvané utility, čo sú plynári, energetici, naftári. Druhou oblasťou je štátna správa, kde robia veľké projekty napríklad pre vodohospodárov. V poslednom čase pracujú pre mestá. „Všetko sú to systémy na mieru, nekončíme inštaláciou u zákazníka. Softvér aktualizujeme, staráme sa oň, pridávame nové údaje,“ približuje mladší Mikuláš.

O prešľapoch otec ani syn nehovorili, priznali však, že mali za dvadsať rokov aj veľmi problémové projekty. „Lenže vždy to bolo o tom, že si chybu priznáme a vieme ju aj napraviť. Ak vzťahy medzi obchodnými partnermi stroskotajú, tak je to takmer vždy pre neschopnosť komunikovať, dohodnúť sa, k tomu sa pridružujú aj osobné averzie, vzájomná antipatia a je po biznise,“ zhŕňa syn.

Dohoda istá


„V biznise je ťažko hovoriť o pocitoch. Keby sme ich nedokázali prekonať, tak nie sme u niektorých zákazníkov už sedemnásť rokov. Každú chvíľu prichádzajú noví šéfovia a my sa chceme dohodnúť s každým,“ upresňuje filozofiu firemnej komunikácie otec. Utlmené emócie potrebujú ventil. Mladší Mikuláš ho má pri tenise. „Tam ma ľudia nepoznávajú, kričím, som búrlivák. Dva, tri razy do týždňa hrám tenis a mám pomerne veľkú spotrebu rakiet. Otec sa odreaguje na chalupe, tam je z neho iný človek, starosti z neho spadnú. To je fajn.“

Výhodou biznisu otca a syna Szapuovcov je, že zákazníka získavajú ťažko, ale zvyčajne nadlho. „Náš systém síce klientom zarába peniaze, ale na začiatku vyžaduje veľkú investíciu. Keď sa dohodneme, tak potom pokračujeme štandardným postupom. Urobíme analýzu potrieb, pripravíme návrh, pilotnú verziu... až po školenie a neustálu starostlivosť o zákazníka. Zvyčajne máme dlhodobé servisné zmluvy, ktoré nás zaväzujú odstraňovať ťažkosti do štyroch alebo ôsmich hodín, pravidelne používateľov aj školíme,“ hovorí Mikuláš ml.

Ľudia majú radi systémy, ktoré dokážu ovládať intuitívne. To je skoro základná požiadavka takmer všetkých používateľov programov YMS. Preferujú takzvaný trojprstový systém v slovenčine. „Ovládanie chcú jednoduché, intuitívne. Ak to tak nejde, tak máme problém.

Sú dve skupiny používateľov. Jedni sú štandardní, ktorí idú na to cez prehliadač, kde sa dostanú veľmi jednoducho k informáciám, ktoré potrebujú. To je zhruba osemdesiat percent ľudí. V zásade by to zvládli aj bez školenia, ale robíme ich. Potom je oveľa menšia skupina sofistikovaných používateľov, ktorí napríklad aktualizujú údaje. Tam by to bez školenia nešlo, sú to už veľmi kvalifikované zásahy,“ približuje Mikuláš st.

Skok do tmy

M. Szapu st. začínal, keď mal päťdesiat rokov. Mikuláš ml. vtedy ešte študoval. Po promócii dostal dva týždne voľno a začal aj on. Mal 22 rokov a hneď do toho vhupol naozaj naplno, na dvesto percent.

Začínať v päťdesiatke určite nie je jednoduché. Chce to asi aj odvahu. „Staval som jadrovú elektráreň, pracoval som aj na federálnom ministerstve a riaditeľstve veľkého energetického podniku a keď som mal už cestovania dosť, tak som zakotvil vo VÚJE v Trnave. Pracoval som tam tri roky a tam som vlastne začal premýšľať a aj rozvíjať geografické informačné systémy. Vtedy som si uvedomil, že mladosť je preč a do penzie ďaleko, a cítil som, že energetika ma už nenapĺňala. Veril som, že spolu s rodinou – lebo my sme začínali všetci štyria, teda aj manželka, syn a dcéra – ešte niečo dokážeme. Napokon sme sa do energetiky vrátili, ale už ako dodávatelia.“

„Na päťdesiatku mi prišiel blahoželať aj riaditeľ VÚJE, prijal som ruku a dal som mu výpoveď. Pozeral na mňa ako na ‚vola‘ a povedal svoj názor. Myslel si, že sa mi máli plat alebo že mám veľké zákazky. Ani jedno nebola pravda. Nemali sme žiadne zákazky, bol to skok do tmy. Nemuselo to vyjsť,“ pripúšťa M. Szapu starší. Ale vyšlo to! Stále je to rodinná firma, aj keď trocha zredukovaná. „Mamu sme ‚prepustili‘,“ J hovorí Mikuláš mladší. „Nekamarátila sa s podvojným účtovníctvom. Sestra má tri deti, má sa o čo starať. Otec prestal už tiež, hoci nie celkom,“ opisuje súčasný stav.

Našli sa

Vzťahy medzi otcami a synmi nebývajú v podnikaní vždy dobré, potenciálny konflikt je často vo vzduchu. Mladší z dvoch Mikulášov hovorí: „Rodinná firma má veľa nevýhod, ale jednu zásadnú prednosť. Neklameme si. Inak sme si zažili a zažívame všetko. Otec má prirodzenú autoritu a syn začína cítiť, že aj on má svoju pravdu, predstavy. Pestujeme si vo firme kultúru, že každý si povie, čo považuje za správne. V diskusii sa takmer vždy dá dospieť k dohode, ale stávalo sa, že sme okolo stola sedeli piati a hádali sme sa my dvaja s otcom. Trvalo asi päť, šesť rokov a zistili sme, kde sa dopĺňame.

Otec je neskutočne precízny, ba až puntičkársky, čo je výborné. Dokáže ísť do absolútneho detailu presne podľa toho, že na deväťdesiat percent robia všetci všetko podobne, ale rozhoduje tých zvyšných desať percent. Našli sme cestu k sebe a je to až neskutočne dobré.“

Kto je kto

Otec pokračuje príhodou zo školenia. „Lektor nevedel, že sme príbuzní a po záverečných testoch povedal synovi, že je škovránok, ja som dostal označenie krt. Škovránok niekedy vyletí vyššie, niekedy je s tým aj problém, ale krt to tam dole všetko pozametá. Asi nás trafil.“

Vlani Szapuovci opustili operatívne riadenie, presunuli sa do dozornej rady a vymenovali profesionálne predstavenstvo. Venujú sa teraz tomu, čo sa označuje ako strategické, teda pre firmu z dlhodobého pohľadu najdôležitejšie. V minulosti spoločnosť YMS získala skúsenosti so zahraničnými projektmi ako súčasť skupiny, ktorá operovala na viacerých trhoch. „Po vstupe silného investora do tejto skupiny sa zmenilo jej smerovanie, tak sme sa osamostatnili a pôsobíme na Slovensku. Prirodzene stále sledujeme aj zahraničie a radi by sme v budúcnosti expandovali,“ uvažuje perspektívne M. Szapu ml.

Obaja, otec aj syn Szapuovci, sú vzdelaním strojári. Našli sa celkom inde. „Informačné technológie sú inovatívne, azda najviac v celom biznise,“ hovorí otec a syn súhlasí.

Článok vyšiel v časopise Profit v čísle 8/2011

Celý článok v pôvodnom formáte si prečítate na stránke časopisu Profit 
http://profit.etrend.sk/biznis/otec-a-syn-v-informacnom-biznise.html