Má zmysel edukovať laickú verejnosť o tom, čo robíte, alebo majú systémy YMS pôsobiť potichu?
R.F.: Technológia môže byť pokojne neviditeľná, ale jej dopady musia byť citeľné. A ľudia musia pochopiť to prepojenie. Systém sleduje les kvôli jeho zdraviu, aby tam mohli vziať rodinu na výlet, alebo aby si mohli kúpiť drevo do krbu. Sleduje sucho na poli kvôli úrode obilia na chlieb. Monitoruje bezpečnosť cesty, po ktorej chodia deti. Zaisťuje, že niekde nevybuchne tranzitný plynovod. A tak ďalej. Vtedy je technológia prijatá ako súčasť života a ľudia jej začnú dôverovať.
Ak by ste museli svoju 35-ročnú históriu premeniť na algoritmus, ako by vyzeral?
M.S.: Vstupmi by boli potreby zákazníkov – verejný sektor, lesníctvo, infraštruktúra. K tomu technologické trendy, legislatíva a spätná väzba používateľov. Logika by vychádzala z postupného vývoja založeného na dôvere, dlhodobej spolupráci a rovnováhe medzi stabilitou a inováciou. Náš „algoritmus“ by sa učil z histórie, adaptoval na zmeny a optimalizoval pre nové výzvy. Výstupom by boli stabilné ale flexibilné softvérové riešenia, tiché a spoľahlivé.
YMS má ženy vo vývoji, testovaní, aj analýze. Aké kvality podľa vás prinášajú do sveta IT, ktorý je stále vnímaný ako „mužský“?
R.F.: Spojenie precíznosti, empatie a silného vnímania kontextu. Tak, ako aj inde v živote, je to o rovnováhe, dopĺňaní sa protikladov. Spojený mužský a ženský svet je vždy pridanou hodnotou, IT nie je výnimkou.
Spolupracujete aj s univerzitami a zapájate mladých ľudí. V čom sú ich otázky alebo nápady užitočné?
R.S.: Mladí sa neboja spochybniť „zabehnuté“. Ich výhoda je, že nepoznajú hranice – čo je v inováciách obrovská sila. Pýtajú sa „prečo by to malo byť takto?“, kým seniori niekedy uvažujú v mantineloch funkčnosti. Obe perspektívy sú potrebné. Podobne ako ženy a muži, stabilita a inovácia, aj kombinácia juniorskej neohrozenosti a seniorskej skúsenosti je nenahraditeľná.
Začínali ste s „technologickými ostrovčekmi“ a dnes robíte komplexné ekosystémy. Kam smerujete a kde vidíte limity integrácie?
R.F.: Naše systémy komunikujú so systémami iných dodávateľov, centrálnymi registrami, mapovými podkladmi či dátovými skladmi. Tam je doslova neobmedzené množstvo údajov. Z diaľkového prieskumu Zeme, dronov, satelitov vo všetkých možných formách. Technologicky je dnes možné prepojiť takmer čokoľvek. Otázkou je, čo má zmysel pre používateľa a pre spoločnosť. Ak sú údaje nadbytočné, duplicitné, nedôveryhodné alebo zle interpretované, strácajú hodnotu. Integrácia musí byť dobre premyslená, inak vznikne chaos.
Za posledné tri a pol dekády ste asi zažili veľa technologických posunov. Čo vás prekvapilo najviac?
R.F.: Dnes už softvér nemôže „iba“ fungovať ako kedysi. Musí byť bezpečný, intuitívny, elegantný. Čím viac technológia pokročila, tým viac ľudí zaujíma jednoduchosť, zrozumiteľnosť a dôveryhodnosť. Najviac určite všetkých prekvapila rýchlosť vývoja umelej inteligencie. Je to fenomén, ktorý úplne mení pravidlá hry. Vo vývoji softvéru je to snáď väčšia revolúcia, akou bol nástup internetu.
M.S.: Začínali sme dátami na CDčkach, inštalovali na izolovaných PC a lokálnych serveroch. Asi najdramatickejšiu zmenu priniesli dátové centrá, cloud, množstvo dát a rast očakávaní používateľov. Zážitok z nových aplikácií vystrelil aj očakávania na firemný softvér. Manažéri zrazu chceli zažívať tú istú ľahkosť aj v práci a pri veľkých firemných systémoch chvíľu trvalo, kým sa podarilo docieliť porovnateľný zážitok.
Ako sa zmenil klient – jeho požiadavky, očakávania a schopnosť spolupracovať?
R.F.: Radikálne. Kedysi brali klienti technológie ako čiernu skrinku. „Urobte to, my tomu nerozumieme“. Dnes sú našimi partnermi. Vedia, čo chcú, sledujú trendy a očakávajú, že systém bude funkčný, intuitívny, pekný a prispôsobiteľný. Som rád, že si už plne uvedomujú, že ich systém je len tak dobrý, ako sú dáta, ktorými ho „kŕmia“. Preto sa viac venujú aj tomu, aké dáta a odkiaľ používajú. A oceňujú, že aj tu sme partner, ktorý im vie dáta nielen dodať, ale aj nájsť, overiť, vyčistiť, prepojiť, vyhodnotiť a správne interpretovať.
Kde je najväčší rozdiel v prijímaní inovácií medzi slovenským a európskym trhom? Čo si o Slovensku myslia zahraniční partneri?
R.S.: Je to paradox – máme špičkových ľudí, ale niekedy si na vlastné inovácie príliš netrúfame. Európa nás často vníma ako technologicky zdatných, ale menej sebavedomých. Keď však ukážeme výsledky – napríklad v oblasti geodát alebo prediktívnych systémov – rešpekt je okamžitý.
Ak by ste mali svoje know-how digitalizovať do génu, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu IT odborníkov – čo by bol jeho „DNA kód“?
R.F.: „Nepýtaj sa, ako to funguje, ale prečo to má fungovať práve takto.“ V jadre každého nášho systému je otázka zmyslu – nie iba funkčnosti. A práve táto schopnosť pýtať sa správne otázky, neuspokojiť sa s prvým riešením a stále myslieť na používateľa, by mala byť naším génom. To je náš digitálny odkaz.