8. júla 2025

35 rokov YMS: neviditeľné systémy tvoria digitálnu chrbticu krajiny

Originál článku si prečítajte na stránke Trendu.
Kľúčom úspechu je dlhodobá dôvera – zákazníkov, partnerov aj zamestnancov
Nie každý softvér bliká a posiela notifikácie. Niektorý sleduje, ako sa mení farebnosť stromov, ako sa vyvíja korózia na podzemnom potrubí alebo ako sa v pôde znižuje vlhkosť. Zdanlivo ticho – no v neustálej prevádzke – vyhodnocuje signály z lesov, polí, miest aj diaľnic. Namiesto hlasného „marketingu“ volí stabilitu, ktorú si všimnete až vtedy, keď chýba.
O tom, ako sa rodí „neviditeľný softvér“ pre verejné služby, krajinu a infraštruktúru, hovoria zástupcovia vedenia spoločnosti YMS, výkonný riaditeľ Róbert Franček (R.F.), predseda dozornej rady Mikuláš Szapu (M.S.) a riaditeľ projektov výskumu a inovácií, Radovan Sunega (R.S.).
Kľúčové slovo, ktoré vás vystihuje?
R.F.: Mapy. Geografické informačné systémy (GIS) so všetkými možnými zdrojmi dát. Vieme ich dodať vo výbornom pomere kvality a ceny. Máme za 35 rokov toľko know-how, že postavíme klientovi čokoľvek od robustného podnikového GISu po interaktívne mapové okienko v akomkoľvek systéme s množstvom užitočných funkcií. Kto ochutná prácu s našou mapou, už sa nevráti späť. Akoby získal zrak, ktorým vidí veci, ktoré predtým nepovažoval za viditeľné.
M.S.: YMS vyvíja softvérové systémy podobné infraštruktúre – ak funguje, nevšimneme si ju, no ak by zmizla, hneď to pocítime. Sledujeme bezpečnosť potrubí a ciest, lesné hospodárenie, úrodnosť polí, spravujeme poľnohospodársky dohľad, národnú akreditáciu, geológiu a ďalšie. Oblasti s dlhodobým dopadom na spoločnosť. „Čaro“ je v tom, že manažéri vlastne systém ako taký veľmi neriešia. Pracujú rýchlejšie a šikovnejšie s informáciami, ktoré potrebujú. Ostatné beží v pozadí a môžu sa na to spoľahnúť.
Ako s tým súvisí váš status výskumného laboratória?
R.S.: Potrebujeme inovovať, teda hľadať a testovať nové technológie. Identifikovať, ako klientom ešte viac uľahčiť prácu. Interpretovať dáta ešte zrozumiteľnejšie. Čo najviac úkonov automatizovať. Rozšíriť manažérom obzor tak, aby rozhodovali na základe dát a zároveň sa necítili zahltení. Sme most medzi softvérovou vedou a praxou odvetví, ktorým slúžime. V rámci výskumu a vývoja skúšame, čo funguje a to najlepšie potom posúvame ďalej klientom.
Aké oblasti skúmate?
R.S.: Máme za sebou desiatky výskumných aktivít. Spomenul by som bežiaci projekt FOCAL, financovaný z výzvy Horizon Europe. Má víziu zviditeľňovať dôsledky klimatickej zmeny. Z ťažko uchopiteľného globálneho pohľadu na lokálnu úroveň. Tam, kde ich môžeme reálne vidieť a reagovať na ne. S renomovanými partnermi z celej Európy pracujeme na aplikácii s umelou inteligenciou a klimatickými modelmi pre lesníkov a urbanistov. V praxi to znamená, že inteligentné klimatické modely nám budú pomáhať lepšie odhadnúť, čo nás čaká v konkrétnych regiónoch a ako sa na to pripraviť.
Komplexné, napríklad aj klimatické údaje majú zmysel vtedy, keď sa aplikujú lokálne. Kde je hranica medzi big data a „malými“ rozhodnutiami jednotlivcov?
R.S.: Big data sú ako mapa celého sveta. Ale my potrebujeme vedieť, čo sa deje v našej dedine, v lese, na poli. Keď z veľkých dát vieme vytiahnuť, čo konkrétny manažér, poľnohospodár, alebo starosta môže urobiť inak, tam získavajú zmysel. Projekty ako FOCAL prinášajú lokálnym aktérom vedomosti, ktoré boli kedysi len pre vedcov. Vtedy sa „veľké dáta“ stávajú „malou“ zmenou s potenciálne veľkým efektom. Konkrétne FOCAL je o tom, že keď klimatické dáta preložíme do zrozumiteľného jazyka a dáme lesníkom a urbanistom v teréne, majú šancu vykonať reálne zmeny.
Váš systém ySpace sťahuje satelitné snímky, na čo ich klienti využívajú?
R.S.: Náš softvér „prekladá“ dáta zo satelitov do manažérskej reči. Ukáže napríklad lesníkom odhad životaschopnosti drevín v meniacich sa podmienkach, predikciu výskytu škodcov, ako je drevokazný hmyz či mapovanie stresových faktorov. Poľnohospodárom zasa predikciu úrody, suché a problematické miesta. To je len zlomok toho, čo vieme vidieť. Každý klient chce sledovať iné parametre a iné javy. Tie, ktoré mu dajú „oči“ aj tam, kde by ich bez satelitu rozhodne nemal.
M.S.: Aj ySpace je výsledkom softvérového výskumu a vývoja v rámci partnerstva s Európskou vesmírnou agentúrou, ktoré máme už veľa rokov. Ocenil ho aj minister hospodárstva SR v roku 2022 ako Inovatívny čin roka.
Má zmysel edukovať laickú verejnosť o tom, čo robíte, alebo majú systémy YMS pôsobiť potichu?
R.F.: Technológia môže byť pokojne neviditeľná, ale jej dopady musia byť citeľné. A ľudia musia pochopiť to prepojenie. Systém sleduje les kvôli jeho zdraviu, aby tam mohli vziať rodinu na výlet, alebo aby si mohli kúpiť drevo do krbu. Sleduje sucho na poli kvôli úrode obilia na chlieb. Monitoruje bezpečnosť cesty, po ktorej chodia deti. Zaisťuje, že niekde nevybuchne tranzitný plynovod. A tak ďalej. Vtedy je technológia prijatá ako súčasť života a ľudia jej začnú dôverovať.
Ak by ste museli svoju 35-ročnú históriu premeniť na algoritmus, ako by vyzeral?
M.S.: Vstupmi by boli potreby zákazníkov – verejný sektor, lesníctvo, infraštruktúra. K tomu technologické trendy, legislatíva a spätná väzba používateľov. Logika by vychádzala z postupného vývoja založeného na dôvere, dlhodobej spolupráci a rovnováhe medzi stabilitou a inováciou. Náš „algoritmus“ by sa učil z histórie, adaptoval na zmeny a optimalizoval pre nové výzvy. Výstupom by boli stabilné ale flexibilné softvérové riešenia, tiché a spoľahlivé.
Čo ponúkate IT špecialistom a programátorom, čo nenájdu v iných softvérových firmách?
R.F.: Prostredie, ktoré má atmosféru rodinnej firmy. Ľudí si vyberáme nielen podľa toho, ako sú kompetentní, ale aj ľudsky kompatibilní. Preto máme vo firme najväčší tím „modrých“ a „zelených“ osobností. Sú to experti, ale zároveň im záleží na dobrých vzťahoch. Nového človeka u nás prekvapí kvalita dlhodobých priateľstiev. K tomu máme zaujímavých klientov, používame najmodernejšie technológie, neustále držíme krok s dobou, a teda aj najskúsenejší softvérový architekt alebo programátor sa rozhodne nenudí a napreduje. Máme históriu aj perspektívu do budúcnosti. Je to atraktívna kombinácia.
YMS má ženy vo vývoji, testovaní, aj analýze. Aké kvality podľa vás prinášajú do sveta IT, ktorý je stále vnímaný ako „mužský“?
R.F.: Spojenie precíznosti, empatie a silného vnímania kontextu. Tak, ako aj inde v živote, je to o rovnováhe, dopĺňaní sa protikladov. Spojený mužský a ženský svet je vždy pridanou hodnotou, IT nie je výnimkou.
Spolupracujete aj s univerzitami a zapájate mladých ľudí. V čom sú ich otázky alebo nápady užitočné?
R.S.: Mladí sa neboja spochybniť „zabehnuté“. Ich výhoda je, že nepoznajú hranice – čo je v inováciách obrovská sila. Pýtajú sa „prečo by to malo byť takto?“, kým seniori niekedy uvažujú v mantineloch funkčnosti. Obe perspektívy sú potrebné. Podobne ako ženy a muži, stabilita a inovácia, aj kombinácia juniorskej neohrozenosti a seniorskej skúsenosti je nenahraditeľná.
Začínali ste s „technologickými ostrovčekmi“ a dnes robíte komplexné ekosystémy. Kam smerujete a kde vidíte limity integrácie?
R.F.: Naše systémy komunikujú so systémami iných dodávateľov, centrálnymi registrami, mapovými podkladmi či dátovými skladmi. Tam je doslova neobmedzené množstvo údajov. Z diaľkového prieskumu Zeme, dronov, satelitov vo všetkých možných formách. Technologicky je dnes možné prepojiť takmer čokoľvek. Otázkou je, čo má zmysel pre používateľa a pre spoločnosť. Ak sú údaje nadbytočné, duplicitné, nedôveryhodné alebo zle interpretované, strácajú hodnotu. Integrácia musí byť dobre premyslená, inak vznikne chaos.
Za posledné tri a pol dekády ste asi zažili veľa technologických posunov. Čo vás prekvapilo najviac?
R.F.: Dnes už softvér nemôže „iba“ fungovať ako kedysi. Musí byť bezpečný, intuitívny, elegantný. Čím viac technológia pokročila, tým viac ľudí zaujíma jednoduchosť, zrozumiteľnosť a dôveryhodnosť. Najviac určite všetkých prekvapila rýchlosť vývoja umelej inteligencie. Je to fenomén, ktorý úplne mení pravidlá hry. Vo vývoji softvéru je to snáď väčšia revolúcia, akou bol nástup internetu.
M.S.: Začínali sme dátami na CDčkach, inštalovali na izolovaných PC a lokálnych serveroch. Asi najdramatickejšiu zmenu priniesli dátové centrá, cloud, množstvo dát a rast očakávaní používateľov. Zážitok z nových aplikácií vystrelil aj očakávania na firemný softvér. Manažéri zrazu chceli zažívať tú istú ľahkosť aj v práci a pri veľkých firemných systémoch chvíľu trvalo, kým sa podarilo docieliť porovnateľný zážitok.
Ako sa zmenil klient – jeho požiadavky, očakávania a schopnosť spolupracovať?
R.F.: Radikálne. Kedysi brali klienti technológie ako čiernu skrinku. „Urobte to, my tomu nerozumieme“. Dnes sú našimi partnermi. Vedia, čo chcú, sledujú trendy a očakávajú, že systém bude funkčný, intuitívny, pekný a prispôsobiteľný. Som rád, že si už plne uvedomujú, že ich systém je len tak dobrý, ako sú dáta, ktorými ho „kŕmia“. Preto sa viac venujú aj tomu, aké dáta a odkiaľ používajú. A oceňujú, že aj tu sme partner, ktorý im vie dáta nielen dodať, ale aj nájsť, overiť, vyčistiť, prepojiť, vyhodnotiť a správne interpretovať.
Po 35 rokoch na trhu IT riešení – čo je podľa vás hlavný dôvod, že ste nielen prežili, ale rastiete?
M.S.: Kľúčom je dlhodobá dôvera – zákazníkov, partnerov aj zamestnancov. Od začiatku sme sa snažili o riešenia s trvalou hodnotou, nie len o „projekty“. Vďaka tomu máme stabilné jadro produktov. To neustále obohacujeme o nové technológie, funkčnosti, dáta a ergonomický dizajn orientovaný na používateľa.
R.F.: V lesníctve, infraštruktúre a verejnej správe neustále vznikajú nové legislatívne, ekologické aj technologické požiadavky. Beh na dlhé trate je naša dominantná superschopnosť. Síce v dnešnej rýchlej dobe už nie je sexi, ale my máme hĺbkové a dlhodobé znalosti, vďaka ktorým rýchlo reagujeme na zmeny v potrebách. Vieme, čo funguje a neustále to vylepšujeme.
Kde je najväčší rozdiel v prijímaní inovácií medzi slovenským a európskym trhom? Čo si o Slovensku myslia zahraniční partneri?
R.S.: Je to paradox – máme špičkových ľudí, ale niekedy si na vlastné inovácie príliš netrúfame. Európa nás často vníma ako technologicky zdatných, ale menej sebavedomých. Keď však ukážeme výsledky – napríklad v oblasti geodát alebo prediktívnych systémov – rešpekt je okamžitý.
Ak by ste mali svoje know-how digitalizovať do génu, ktorý sa prenáša z generácie na generáciu IT odborníkov – čo by bol jeho „DNA kód“?
R.F.: „Nepýtaj sa, ako to funguje, ale prečo to má fungovať práve takto.“ V jadre každého nášho systému je otázka zmyslu – nie iba funkčnosti. A práve táto schopnosť pýtať sa správne otázky, neuspokojiť sa s prvým riešením a stále myslieť na používateľa, by mala byť naším génom. To je náš digitálny odkaz.